Po 3 dňovom oddychu na súši si opäť vlečiem kufre na loď, tentokrát s názvom CV6, pripravenú na vyplávanie do kanálu La Manche. Tentokrát ideme offshore bez návratu do útočiska maríny, kde sa človek mohol predošlý týždeň na chvíľu rozmraziť v sprche alebo si posedieť len tak 20 minút na záchode, lebo je tam teplo 😀 A asi nemusím hovoriť, že alkohol akýkoľvek na lodi na rozmrazenie je úplne zakázaný. Ja hovorím, po ďalších 2 týždňoch v tom mrazáku, že by mal byť povinný!

Bezpečnosť na prvom mieste

Týždeň začíname RYA Sea Survival kurzom v prednáškovej miestnosti a následne v bazéne, kde sa každý nadrapuje s nafúknutým life raftom, ktorý sa snaží otočiť vo vode a vyliezť doňho sám oblečený v „mokráčoch“.  Bezpečnosť pokračovala aj na palube, nonstop nácvikmi precvakávania na jack-stayoch, keďže na oceáne budeme skoro nonstop cvaknutí na harnese (nechcite vidieť naše dorezané zmrznuté šúpajúce sa ruky po týždni cvakania – ja vám to odfotím po regate!). Konečne som si vyskúšala montáž aj použitie Emergency tiller – to kormidlovanie s tým bolo naozaj fyzicky náročné. Preto sa tam pripojili po oboch stranách  „block and tackles“, ktoré sme predtým používali ako „handy-billy“ pri refovaní na sťahovanie nového tacku (predného refovacieho oka), čo najbližšie ku sťažňu (viď obrázok).

Man Over Board

Je až paradoxom, koľko času aj priamo na lodi sme strávili nacvičovaním niečoho, čo dúfame, že nikdy nepoužijeme, ale je to šialene dôležité: špeciálne MOB procedúrou. Na preteku im historicky umreli dvaja ľudia, kvôli neúspešnému MOB, takže tu sa to berie naozaj vážne. Oba príbehy som počula od ľudí, ktorí na tej lodi boli a rešpekt , ktorý som k moru mala, sa ešte viac znásobil.

Takže žiadne iba teoretizovanie alebo záchrana  fendra s mooringovým hákom, ale normálne s figurínou (drunken Bob, ktorý váži napitý vodou 100kg – máme spoločnú foto) a reálnym naviazaným swimmerom, ktorého sme púšťali na výťahu od staysail do vody (na fotke Angela ako záchranca, ale vystriedali sme sa všetci). Mám to za sebou 15x a v rôznych podmienkach pod rôznymi plachtami a na všetkých pozíciách na lodi.  V úvode nám celý MOB od vyhodenia Boba do vody po jeho vyloženie na palubu trvalo 25 minút, nakoniec sme to zvládli za 4,5 minúty. Samozrejme, neboli sme ešte v pacifických vlnách a všimli sme si ho skoro po vypadnutí.

Nedokážem sem vmestiť celý postup našej MOB, ale podelím sa o dôležité mementa:

  1. keď sa kričí MOB, uisti sa či ide o tethered alebo un-tethered MOB – ak ide o zacvaknutého človeka na life-line (tethered MOB) naozaj nechceš urobiť ako kormidelník napr. crash-tack (heave-to = loď do driftu) do strany, kde visí, aby si ho potopil pod vodu na novú dolnú záveternú stranu a vláčil ho vo vode.
  2. Na MOB ukazujú prstom všetci , kým si nie sme istí, že sa určil pointer, ktorý má dobrý výhľad
  3. Ako pointer zmier sa, že najmä na zadné kurzy je vysoká šanca že stratíš „casualty“ z dohľadu (je to veľmi skľučujúce a psychicky náročné tú zodpovednosť ustáť, mali sme na palube človeka, ktorému sa to stalo v reálnom MOB…) a snaž sa dedukovať a rozmýšľať, ako ho nájsť a uvedom si, že poloha bola zaznamenaná aj na chart-plotteri a má EPIRB na veste
  4. Keď si ten človek vo vode, nebodaj, nepanikár, keď vidíš loď odchádzať – vzďaľuje sa ti totiž zo zorného uhla šialene rýchlo na to, aký ma vysoký sťažeň a pôsobí to naozaj nepríjemne
  5. Komunikácia medzi pointerom a kormidelníkom je nenahraditeľná a zíde sa tretí človek ako spojka
  6. Ukazovanie fakt bolí! Ale ruky si striedaj vždy štýlom, že najprv ukazuj oboma a potom až stiahni dole unavenú ruku!
  7. Keď stlačíš DISTRESS tlačidlo na VHF, počkaj s hlásením, lebo ten šialený alarm zamedzí ľuďom, aby tvoje hlásenie počuli. Zapíš si medzičasom polohu, až potom hlás MAYDAY
  8. Vytvor trupom lode závetrie na záchranu, čiže priplávaj od vetru
  9. Swimmer by nemal mať samo-nafukovaciu vestu, ale manuálnu, lebo inak sa mu ťažko chytá a pripútava MOB
  10. Vždy sa uisti opakovane, že si „casualty“ pripevnil na záchranný popruh a výťah pred vyťahovaním z vody (náš inštruktor bol na lodi, ktorá takto navždy stratila človeka, ktorého takmer zachránila, ale vypadol im pri vyťahovaní na palubu… komentár je nepotrebný)
Posádka lodi Clipper Race

YIN a YANG na lodi

Jeden zo skipperov nám predstavil zaujímavý pohľad na veci na lodi – a to YIN a YANG. Je to dobrá pomôcka na orientáciu, ale aj uvedomenie toho, čo na lodi ako funguje a ako sa vzájomne ovplyvňuje- každý yin má svoj yang. Napríklad vpredu máš pulpit a vzadu je pushpit, predný steh má opak zadný steh, ktoré pôsobia silou proti sebe. Rovnako je teda aj inner forestay (u nás to občas voláme baby-stay, vnútorný predný steh)  a naproti pôsobiace running backstays, ktoré sú mechanizmy na oboch stranách v zadnej časti lode, z ktorých jedna strana je vždy aktívna, konkrétne tá záveterná, ktoré pôsobia ťahom dozadu naproti dopredu napínajúceme „inner forestay-u“ (viď video). Yin a Yang je aj topenanta verzus kicking alebo oťaže hlavnej plachty. Keď ťahám jedno, druhé musím eventuálne v krajných pozíciách uvoľniť. Príkladov by sa našlo mnoho.

Systém PET2

Pre posádky, ktoré jazdia skôr regaty bol zaujímavý koncept PET2: preparation, execution, trim a tidying up. Aby všetko bežalo hladko, je dôležitá príprava: pripraviť lana/vinšne/kľuky, dať ľudí na pozície, dohodnúť postup. Následne exekúcia daného kroku (vytiahnutie plachty, ref, zbavenie sa refu, zbalenie plachty, výmena plachiet). Potom logický trim daných plachiet a na záver upratovanie lán a všetkého. Pri tom upratovaní zdôrazním, že je rovnako dôležité to, že sa má robiť ako posledné a nezdržiavať ním predošlé kroky, ako aj to, že sa naňho nemá zabudnúť a má sa urobiť! Všetky naše výťahy napr. boli vždy dôkladne pripravené na okamžité zostrelenie plachiet dole pre prípad MOB.

Safe & Halt

Po každom takomto úkone, po ktorom by si na štandard fun regatke všetci dali za jeden, sa tu namiesto toho riešili 2 otázky vrámci spätnej väzby:

  1. Bolo celé prevedenie bezpečné? (ak nie, pomenovať a nacvičiť bezpečnejšie)
  2. Bolo nutné kričať Halt? Čiže sme sa na niečom zasekli a proces nebol plynulý a bez chýb?

Je to podľa mňa skvelý check na súťažný tím, či veci prebiehajú bez ohrozovania bezpečnosti a bez prestojov.

Veľmi dobrý tip bol systém odovzdávania štafety v procese, kedy každý vedel, aký krok nasleduje a priebežne sa kričali informácie ako: halyard done, tack done, reef done…. a v procese ako v manufaktúre, každý vedel, že je na rade a veci bežali veľmi rýchlo.

Moje „ten krát poprvé“

Ako som som už spomenula, tu som si prvý krát naozaj nacvičila reálne MOB a spoznala som systém running backstays. Zažila som tu aj moju najväčšiu zimu na lodi, kedy bola paluba celá zľadovatená a šmykľavá a keby som na nočnej anchor watch nerobila drepy a kliky každých 15 minút prisahám, že umrznem! Moja premiéra bola aj v absolútne hustej hmle, ktorú sme mali pred svitaním, kde som naozaj nevidela na viac ako 5-10metrov okolo seba a používali sme konečne „fog-horn“ a odpočúvali pozorne trúbenia ostatných lodí a sledovali AIS. Prvýkrát som sa stretla s „tripping line“ na tacku od genakra (celkom šikovná vec pre „emergency“ balenie genakra a ostrelenie tacku) a tiež po prvé v praxi s balením genakra štýlom „letter box“ čiže cez medzeru medzi dolným lemom hlavnej plachty a rahnom. Doteraz som sa síce raz stretla so staysail, ale trim som riešila po prvé a jedna malá rada- zatvárajte ju viac ako by ste mysleli že treba, alebo ako by ste zavreli prednú plachtu (jib, genoa alebo yankee).

A na záver každého týždňa nás čakal únavný a zdĺhavý deep cleaning lode. Ale to myslím, že už je v tomto bode aj teoreticky únavné 😀 Zhrniem to tak, že sme tú loď skoro rozobrali na súčiastky a naleštili každý šrób, že ani doma nemám taký poriadok. Možno preto, že furt behám niekde po lodiach. Po 6 hodinách cesty z Gosportu na Stansted líham do postele pred mojim ranným letom domov a asi nikdy predtým som neocenila teplo a komfort postele a sprchy tak, ako po posledných týždňoch.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *