V predošlom diely som vám detailne popísala moje tipy na boj s chladom, vlhkom, nedostatkom hygieny a triky pre lepší spánok. Dnes sa pustím do zvyšných bodov mojej prípravy a pridám pár grotesiek, ktoré sprevádzali môj odchod na Filipíny.

Ako sa nachystať na extrémnu fyzickú námahu  a (potenciálne) zdravotné problémy

  1. Kardio a posilňovanie – keďže na tomto preteku sa vraj denne spáli 5- 6000kcal, vyhodnotila som svoju aktuálnu post-covid post-zima kondičku ako veľmi mizernú, vyžadujúcu intervenciu. 😀 začala som hodinovými prechádzkami denne, neskôr trošku behu. Zároveň som doma cvičila s gumenými popruhmi a vlastnou váhou. Každopádne moje prihlásenie cca 2 mes pred pretekom a do toho ešte covid, ktorý ma na 2 týždne odrovnal, moc k rastu svalov a fyzičky nepomohol, ale myslím, že ocením akékoľvek aj malé zlepšenie. Plus ešte mám stále 3 týždne na Filipínach pred vyplávaním do vôd  Pacifiku.
  2. Poistenie – keby sa čokoľvek stalo, Clipper vyžaduje, aby sme boli poistení (liečebné náklady, batožina, pátranie a záchrana, etc). Vravím si klasické cestovné poistenie, to si urobím ako správny finančný poradca najlepšie sama. Keď som však uvidela povinné poistné sumy na jednotlivé riziká v porovnaní s tým našim „klasickým“ poistením, tak som sklopila uši a vzala ponuku od ich partnerskej poisťovne a suma 400GBP za 3 mesiace (poistka kryla aj výcvik) mi už zrazu vôbec neprišla veľa. (Sumár krytia pre zaujímavosť vo fotkách)
Plavba přes Tichý oceán - pojištění
  1. Povolený doping: okrem bežných vitamínov na imunitu som ešte pridala  K2D3, Magnesium a Kolagén na svaly a šľachy  ktoré ostali na tréningu zabrať a nič menej ich nečaká na regate.
  2. Fyzioterapia, masáže, tejpy – keďže z výcviku som sa vrátila ako kripel (tým som sa v predošlých dieloch zabudla pochváliť), tie skoro 4 týždne som musela doma využiť na rekonvalescenciu. Moje karpálne tunely na oboch rukách dávali o sebe statočne vedieť a kvôli zapálenej natrhnutej šľache na pravej dlani, som si odpálila pravý lakeť a rameno, keď som nimi kompenzovala nefunkčné zápästie a dlaň. Každopádne, podstatné je, že vďaka Nikitovej masáži a „ elektrickej“ akupunktúre, Maťkiným zlatým ručičkám, Julkiným odporúčaniam ako stiahnuté svaly naťahovať a Andrejkiným tejpom, som sa nejak poskladala nazad. Síce moje dolepené ruky sledoval každý cestou na Filipíny, ale zdravie prvoradé. Zásobu tejpov a hrejivých náplasti, Voltaren a Ibuprofen krém spolu s neoprénovou bandážou pre istotu beriem so sebou.
  3. Lekárnička – bola som informovaná, že lodná lekárnička je pre emergency prípady a máme sa zásobiť aj vlastnými liekmi. V zmysle hesla šťastie praje pripraveným, vlečiem so sebou asi kilo liekov. Okrem tabletiek na morskú nemoc (preferujem Kwells), balíčku širokospektrálnych antibiotík a Ciprinolu, beriem logicky kvapky do očí, uši, nosu, analgetiká, lieky na tráviace ťažkosti, mukolitiká, lieky na kašeľ, Dorithricin na hrdlo, spomínaný doping, Monural na zápal močových ciest, či antimykotiká. Mám aj propolisovú masť, oreganový olej, a od DoTerra Air na dýchanie a On Guard na zápaly a imunitu. Aj kontroverzný Ivermectin na covid. Hlavne verím, že všetko ťahám so sebou zbytočne.

Čo robiť  ešte dopredu?

  1. Pozrieť počasie, vetry, prúdy– opäť som vytiahla knihy o počasí, pozrela prevládajúce vetry a prúdy v danej oblasti v danom ročnom období. Amihan je severovýchodný monzún fúkajúci studenší a suchší vzduch od Sibíru a Číny dole do juhovýchodnej Ázie od októbra do neskorého marca. Tu sa teda odohrá prvých pár dní na lodi zo Subic Bay hore pozdĺž západného pobrežia na sever Filipín. Pôvodne tu mal byť prvý prípravný pretek. Nakoľko však Filipínske víza zdržali príchod technikov a skipperov na loď, musel sa harmonogram preteku poposúvať a pomeniť a na tento pretek nie je čas. Bude to teda iba prípravná preplavba na sever ostrova, kde bude oficiálny štart. Preteky sa teda uskutočnia smerom na sever na Japonsko a potom naprieč Tichým oceánom do Seattlu (samozrejme a dúfajme, že bez prestávky) v severnom miernom páse. Tento pás podnebia zaujíma medzipolohu medzi hlavnými oblasťami formovania studených subarktických a teplých subtropických a tropických vôd. Na západe pásu interagujú teplý Kuroshio prúd a studený Kurilský prúd (Oyashio). Vytvorené potoky so zmiešanou vodou tvoria severný pacifický prúd, ktorý zaberá značnú časť vodnej plochy a pod vplyvom prevládajúcich západných vetrov prenáša obrovské množstvá vody a tepla zo západu na východ. Kuroshio prúd obmýva východné pobrežia Japonských ostrovov a na cca 40. rovnobežke sa stáča na východ a prechádza do priečneho Severo-pacifického prúdu. Pri pobreží Severnej Ameriky sa delí na Kalifornský (silnejší) a Aljašský (menej silný) prúd. Severný subtropický prstenec prúdov v Tichom oceáne tvoria prúdy: Severný rovníkový – Kuroshio-Severopacifický – Kalifornia. 
  1. Pripravovať sa  vedomostne – okrem knižiek o trime, som takisto narazila na zopár zaujímavých videí z North Sails webinaru na youtube ohľadne trimu asymetrického spinnakra, nakoľko podľa info vyššie pôjdeme prevažne na genakrové kurzy. Na pozretie odporúčam aj videa tu na jachtarke.cz ohľadne navigácie/elektro prístrojoch a trime od Johana.
  2. Email skippera – pred pretekom poslal skipper email so zopár inštrukciami a dotazmi. Máme napr. Appku Vamoos, kde sa píšu všetky updaty k preteku a organizačné pokyny, ako aj kontaktné čísla či mapy maríny na každej zastávke preteku. Zároveň nás Rob požiadal o spísanie našich osobných či tímových cieľov a či sú nejaké konkrétne jachtárske/ regatistické schopnosti, ktoré si chceme zlepšiť. A nech cvičíme všetky uzly.
  3. Zoznamy – sú výborné na organizáciu, zníženie stresu a značné zvýšenie šance, že si nezabudneme nič dôležité (ja som si zabudla iba ceruzku na obočie, ehm, ale tú som na lodi použiť neplánovala a v Seattle, keď sa začnem znova po mesiaci umývať a vrátim sa medzi civilizovaných ľudí, určite nejakú kúpim – a hej, áno, stále som žena a chcem tak aj po mesiaci konečne vyzerať!). Takže mala som zoznam na balenie, zoznam na nákupy a tiež zoznam, kto mi môže čo požičať. A vždy, keď som chcela byť efektívna a nakúpiť jednou cestou všetko v danom obchode alebo centre, tak som dokelu prišla na ďalší deň na niečo ďalšie, čo pribudlo na zoznam (nuž ani so zoznamom to nie je dokonalé a na jednu šupu) Čo sa týka požičiavania vecí, tam som sa snažila ísť cestou, že ak by som mala danú vec využiť len na tejto regate a je drahšia ako pár eur, prípadne je extrémne drahá, je to zbytočný výdavok a radšej to skúsim zohnať inak. Touto cestou ďakujem Julke za bivyy bag na spacák (neplánujem moc spávať pod holým nebom v daždi), takisto aj za dry bag od nej, Davida a HH Bratislava, lebo naozaj ich sama nepotrebujem vlastniť 10, bežne sa do toľkých nebalím. Lukášovi za GOPRO, aby som mohla natočiť nejaké super zábery, a obvzlášť vďačná som a myslím, že ešte len budem na preteku za drysuit od Helly Hansen Bratislava!! Ani 4 sady terma by som si bežne nekupovala, takže to mám zas jedno od maminy a jedno od HH BA.
Drysuite Helly Hansen Petra Strapacova

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *