Čo ma stál tento pretek? (… inak ako finančne) alebo „Príprava na preteky č. 1“
Príprava na „The Mighty Northern Pacific“ by sa dala rozdeliť na rôzne pod-kategórie. Príprava to bola nielen finančná, ale najmä psychická, fyzická aj materiálna (výbavou), ale rovnako aj skúška odvahy, vytrvalosti, pružnosti a odolnosti. No veď posúďte sami podľa riadkov nižšie. A to som si v úvode myslela, že najťažšie bude prejsť všetkými štádiami pohovoru a tréningom. Netvrdím, že toto bolo jednoduché, ale asi skôr ide o to, že som nečakala, že aj ten zvyšok bude tak zložitý, únavný a časovo náročný. Nevadí, mám rada výzvy a nikdy sa nevzdávam, ako vedia tí moji najmilší, ktorí ma dobre poznajú.
Takže prvá časť bude zameraná na to, ako prežiť chladný, vlhký Tichý oceán bez akejkoľvek sprchy a v ťažkých podmienkach na spánok. Toto všetko dole bolo výsledkom môjho brain-stormingu a prieskumu, a teda súčasť chystania sa.
Ako sa pripraviť na tú zimu? (teplota prevažne okolo 0°C a „wind-chill“ aj do mínusu)
Otužovanie – Najhoršia súčasť preteku pre mňa je, že som šialene zimomravá, „friolera“ ako ma volali na tréningu. Našla som na youtube nejaké dychové cvičenie od Wim Hofa ako odporúčila Aďka a 2,5 mesiaca pred pretekom som sa začala postupne pripravovať na chlad. Vypla som radiátory v byte a začala s každodennými prechádzkami vonku v zime a snažila sa uberať oblečenie. Zároveň som začala so studenými sprchami, najprv iba nohy a ruky a potom celé telo. Nemám návod na otužovanie žiadny, ale proste pustím si vlažnú vodu a do pol minúty ju postupne prepínam na najstudenšiu. Spievam si, kričím, tancujem, občas nadávam a počúvam pri tom jednu obľúbenú pesničku z Kapverd, ktorá vo mne zobúdza pozitívnu energiu a teplo Slnka, ktoré som tam cítila na predošlej zaoceánskej plavbe. Vydržím do konca pesničky, čiže približne 3 minúty. Sprchujem sa v hociktorej časti dňa, nikdy však nie, ak sa cítim fyzicky alebo psychicky dosť zle, vtedy na seba treba byť dobrý. (Žiaľ moje otužovanie muselo byť prerušené mesiac pred pretekom kvôli COVIDu, a tým bola moja dilema, či si dať 3.dávku očkovania pred pretekom, vyriešená. :D)
Kvalitné oblečenie – Základ je kvalitné termo prádlo (base layer), druhov a značiek je samozrejme veľa, ale v HH Bratislava mi aj z hľadiska nízkej hygieny odporučili a zabezpečili radu LIFA MERINO. Ďalej funkčná middle-layer a teplá fleece mikina. Dôležitá lekcia pre mňa bolo vrstvenie – že lepšie je viac vrstiev a tie horné musia byť voľnejšie, aby sa medzi vrstvami zohrial vzduch a vedeli ste aj ohýbať končatiny (nie chodiť ako Robokop). Kukla (balaklava) je nevyhnutnosť s čiapkou a buffkou, dobré oceánske rukavice, prípadne radšej palčiaky na kormidlo. Super tip sú obyčajné vlnené alebo fleece rukavice do nepremokavého vačku na bunde a nasadiť, keď nekormidluješ a netrimuješ, a držať ruky v teple vo vačku. Teplé vložky do topánok sú dobrá vychytávka tiež s termo ponožkami a kvalitnými oceánskymi topánkami alebo gumákmi.
Termaflor – zožeňte si ten zázrak do ktorého nalejete horúcu vodu a vydrží vás zohrievať. Moja rada je jeden malý, ktorý viete dať pod oblečenie (ja medzi salopettes a fleece-ku) a jeden väčší, ktorý strčíte pred spaním do spacáku, aby ste sa po chladnej smene mali na čo tešiť. Najhoršia je predstava, že za tých 30 dní bude rovnako mizerne zima všade a celý deň. Toto je taká malá bublinka tepla a nádeje.
No a vzhľadom na to, že idem na oceán známy svojim počasím s búrkami a veľkými vlnami, základ je ostať ako tak v suchu! Vysušiť tu veci nedokáže ani Chuck Norris .-)
Ako teda bojovať s vlhkom (vlny, zatekanie, kondenzácia, vlhkosť ovzdušia)?
Nepremokavé oblečenie je logicky základ. Či už sú to Musto Salopettes a Smock, ktoré fasujeme ako na vojne všetci rovnaké kanárikove žlté, alebo ešte lepší ako mi poradil Peťko je Drysuit. Ja som sa snažila si ho požičať, keď v tom Danko z Helly Hansen Bratislava ponúkol, že mi pomôže a zabezpečil mi „sucháč“ z ich najvyššej rady Goratex Aegir ocean drysuits. Hlavne si to treba všetko dobre pozapínať a kapucňu nasadiť J a pred použitím roztiahnuť gumené manžety na krku a rukách. Ja som sa pri prvom skúšaní skoro udusila a odkrvila. Topánky beriem HH gumáky a k tomu MUSTO ocean race boots s „gaiter“, kde si najprv vložíte nohu s base laser a middle layer nohavicami, zatiahnete gumičku alias šnúrky pre close-fit, na topánku utiahnete mokráče/saloppettes, zavriete suchým zipsom a navrch vytiahnete gamaše (tak sa vraj prekladá „gaiter“). Takto, ani keď vás vlny prelejú alebo sa ako bowman na prove dostanete pod hladinu vody, sa voda pod oblečenie nedostane. Druhá možnosť je práve drysuit, ktorý má aj všité nepremokavé „ponožky“, ktoré stačí strčiť do gumákov/čižiem a nohavicu drysuitu zavrieť suchým zipsom na vrchu čižmy.
Seal Skinz ponožky – úprimne aj 350eurové topánky zvlhnú/ premoknú v takých podmienkach. Preto sú dôležité aj ponožky. Termo je jasná voľba pre teplo a merino pre hygienu. Avšak na vrch odporúčam nepremokavé ponožky, ja mám moje od firmy Seal Skinz z netu. Zatiaľ som v nich iba sedela a prechádzala sa v napustenej vani a moje nôžky ostali suché. Navyše ich tým pádom môžete použiť aj v premokavých topánkach a v miernejšom počasí, kde len nechcete mať mokré nohy.
Dry bags a IKEA/DM sáčky na zips – dôležité je aj udržať všetko, čo máte so sebou a nie na sebe, suché v tomto vlhkom prostredí. Na viac veci ako náhradné oblečenie či elektronika aj spacák sú ideálne dry bagy. Ja som si ich brala 9 kusov rôznych veľkostí – opäť veľká vďaka HH BRATISLAVA. Na menšie veci alebo dvojitú ochranu som ešte používala 4 veľkosti tých plastových zatváracích vreciek z IKEA a DM drogérie (lieky, kozmetiku, čaje, jedlo).
Vysúšacie vrecká a výhrevné vankúšiky – no a keď všetka snaha aj tak zlyhá a budem mokrá, objednala som si také tie sáčky s guličkami, čo pohlcujú vlhkosť (tie ktoré dávajú do krabice s topánkami alebo k elektronike). Vzala som si rovno pol kila a plánujem si to strkať do mokrých topánok počas môjho oddychu mimo smenu. Zároveň som si kúpila také výhrevné vankúšiky, ktoré reagujú s kyslíkom a zohrejú sa až na 65° a vydržia hriať až 4hodiny. To strčím rovnako do mokrých studených topánok po smene a tiež mokrých rukavíc na presušenie. Nech na smenu nastúpim do trošku prívetivejšieho oblečenia oproti tomu, z ktorého som sa vyzliekla. Malé radosti života!
Spať s vecami vlhkými v spacáku – rada od skipperov, ktorí pretek už absolvovali, bola spávať s mokrými vecami buď pod spacákom, že sa tou mojou teplotou trochu vysušia, minimálne ohrejú. Prípadne ich mať hodené vnútri spacáku pri nohách alebo ešte účinnejšie dať si ich na teplé telo. Tá posledná predstava, keď som už aj tak premrznutá, ma teda vôbec neláka, ale tak nikdy nehovor nikdy, možno príde na psa mráz a budem to musieť vyskúšať.
Detský Púder na chodidla a čokoľvek – vraj je výborný na vlhké premočené nohy. A nepochybne aj na zaparené vysedené zadky pod termom, ktoré človek týždeň neodlepí poriadne od kože.
Ako na hygienu – ako nepáchnuť ostatným ani sebe a netrpieť na plesne a iné zvieratká?
Hubka – môj sprchovací aparát sa obmedzí na mesiac na hubku namočenú vo vode a trošku sprcháču, tipujem tak raz za týždeň.
Zvlhčené servítky – častejšie asi použijem tento čistiaci prostriedok. Mám sadu na tvár, telo (detské pampers) a na intímne partie.
Deodorant – láskavosť pre ostatných možno ešte viac ako pre mňa (nielen preto, že od detstva skoro nemám čuch – iba korona ho dokázala vygumovať ešte viac ako bol :D)
Suchý šampón a sóda bikarbóna – Óoo vlasy! To bude humus. Jediná nádej v tej zime a s obmedzenou vodou je suchý šampón. A recepty starej matere ešte radia sódu bikarbónu na pokožku hlavy – za skúšku nič nedám, strihám vlasy o 20cm kratšie a balím oboje! No a čiapka to všetko schová.
Vonné oleje a vankúšiky – keďže bez tej sprchy to za chvíľu začne byť v spoločnom ubytovaní ako v Carihrade , niečo pre lepšiu vôňu opäť poteší viacerých.
Merino, merino, merino – spodná bielizeň – aj nohavičky aj podprsenka, base layer, tričká, aj middle layer z tohto materiálu sú ideálny antibakteriálny pomocník.
Intímky do prádla – a keďže rada skúsených tvrdí, že častejšie ako raz týždenne nenájdem ani silu, ani vôľu sa prezliecť do čistého oblečenia a bielizne, tak som sa im rozhodla veriť, špeciálne pri tej teplote, a nakúpila si namiesto nohavičiek iba slipové vložky pre falošný pocit sviežosti.
Ako mať ako taký („kvalitný“) spánok, ak také niečo vôbec je možné .-) ?
Izolačná podložka + teplý spacák + bivyy bag – zase raz zozbierané nápady z okolia – David dodal nápad na striebornú izolačnú podložku, ktorú položím na mokrý matrac. Julka mi poradila skvelý spacák Sir Joseph, čo má na vysokohorskú turistiku a je teplý s perím a zbalí sa do malého a ľahkého formátu. Alfredo mi poradil strčiť ho do nepremokavého bivvy bagu značky Millet. Hotovo!
„Drogy“ na zaspatie – môj kokteil je melatonín, magnézium a levanduľový čaj – to mám zasa od Peťky, spolu s vianočným darčekom vo forme DoTerra olejčeka Serenity. Keď mi bude zima a mizerne, olej vráti spomienky na naše dievčenské večeri (chcela som napísať aj teplé, ale to by mohlo byť zlé interpretované .-)
„Nevidím, nepočujem zlo“ – navodiť si kľud postele pri húpajúcej lodi plnej zvukov je mission impossible, ale tlmiť niektoré zmysly nezaškodí. Takže do uši štuple alebo slúchadlá s obľúbenou hudbou a na oči masku na spanie šup do termaflorom vyhriatého spacáku. Dobrú noc, vo dne či v noci, kedykoľvek mi končí smena!
Najprv to chcelo čas všetko to takto vymyslieť, neskôr nakúpiť alebo požičať alebo byť obdarovaná, a na záver to ešte úsporne a rozumne pobaliť na druhý koniec sveta. O tom všetkom však nabudúce, spolu s prípravou fyzickou, administratívnou, covid-ovou a celkovo o „prúseroch“, lebo Murphy…
